Ruku na srdce – koľko hodín denne venujete spánku? Ak patríte k zástancom myšlienky, že nočný odpočinok je zbytočným luxusom, ste na najlepšej ceste k pracovnému vyhoreniu a totálnemu kolapsu. Ukazuje sa, že zanedbávanie prirodzenej požiadavky organizmu na kvalitný oddych môže z dlhodobého hľadiska ochromiť aj vašu schopnosť plne sa koncentrovať na prácu a dosahovať dobrý výkon.
Problém spánkovej deprivácie je taký rozšírený, že sa ho dotkol aj úspešný film Stážista (The Intern), v ktorom si Robert de Niro alias vitálny stážujúci dôchodca Ben Whittaker zvyká na svoju novú šéfku Jules Ostinovú (Anne Hathaway), zakladateľku úspešnej startupovej firmy. Práca na úkor spánku sa stala bežnou súčasťou jej života. Keď jej matka (odborníčka na spánok) prezradí, že ženy po štyridsiatke, ktoré spia menej než šesť hodín, majú o 38 percent väčšie sklony k obezite, Jules iba zastená: „Žartuješ? Nespala som viac než dva roky…“ A hoci film servíruje problémy podnikateľov nového milénia ľahko stráviteľným úsmevným spôsobom, medzi riadkami upozorňuje aj na reálne hrozby vysokého pracovného nasadenia.
Veľká revolúcia spánku
Odborné štúdie dokazujú, že existuje priama súvislosť medzi nedostatkom spánku a zdravotnými problémami či zhoršeným pracovným výkonom. Ak ste na úvodnú otázku odpovedali, že spíte menej než 7 či 8 hodín, potom je načase urobiť vo svojom živote radikálnu zmenu. Odporúča to aj jedna z najúspešnejších podnikateliek Spojených štátov, Arianna Huffington – spoluzakladateľka, prezidentka a šéfredaktorka veľkej mediálnej skupiny Huffington Post. Táto žena skutočne vie, o čom hovorí, pretože workoholizmus ju priviedol k úplnému zrúteniu. Vo svojej najnovšej knihe The Sleep Revolution (Revolúcia spánku) preto prehovára do duše všetkým, ktorí sa ešte nepoučili z vlastných chýb: „Spánková kríza straší ľudí už od čias priemyselnej revolúcie. Čím viac povinností sa snažíme vtesnať do jedného dňa, tým viac stúpa hodnota času, počas ktorého nespíme. Mantrou firemnej filozofie sa stal výrok Benjamina Franklina – čas sú peniaze. Naša spoločnosť žije v kolektívnom omyle, že spánok je stratou času, nanajvýš jednou z možností, ako stráviť čas, a preto sa ho ľahko vzdávame. Odopieranie odpočinku sa dokonca stalo otázkou cti – muži i ženy sú presvedčení o svojej nenahraditeľnosti a samých seba ubezpečujú, že im stačia štyri hodiny spánku. V dôsledku toho stúpa vo svete množstvo vnútorne vyhorených a vyčerpaných ľudí,“ varuje Arianna.
Prejavy spánkovej deprivácie
- Jedným z dôsledkov nedostatku spánku je aj zmena správania postihnutých osôb.
- Takíto ľudia sa prejavujú relatívne bezstarostným chovaním – ľahšie sa vystavujú riziku, ignorujú kontrolu a bežné pracovné postupy.
- Paradoxne bývajú presvedčení, že fungujú úplne normálne, keďže nedostatok spánku môže obmedziť schopnosť človeka objektívne posúdiť vlastný výkon.
- Keď je niekto unavený, zároveň veľmi ťažko komunikuje. Znižuje tón hlasu, v reči robí dlhé intervaly bez nejakého pádneho dôvodu, dokonca horšie artikuluje, zlieva slová, často sa opakuje alebo stráca niť uprostred vety.
- K prejavom dlhodobého nedostatku spánku patria aj náhle výbuchy nálady, netrpezlivosť, detinský humor, absencia úcty voči spoločenským návykom či neochota plánovať niečo dopredu.
Prečo sa nemôžeme sústrediť?
Vedci potvrdzujú, že spánok nie je stratou času, ale má pre telo obrovský význam. Dostatok kvalitného odpočinku totiž zvyšuje kvalitu života počas každej jednej minúty vášho dňa. Počas spánku dochádza k intenzívnej neurologickej aktivite, ktorou sa obnovuje a „upratuje“ pamäť, dochádza k neurochemickému čisteniu mozgu a ukladaniu všetkých poznatkov. Mozog svoje neuróny zabavuje toxických proteínov, ktoré sú vedľajšími produktmi neurologickej aktivity počas dňa. To však dokáže urobiť iba v režime spánku. Takže ak si nedoprajete kvalitný odpočinok, toxické látky zostávajú v mozgových bunkách a znemožňujú schopnosť myslieť – a to nenapraví ani poriadna dávka ranného kofeínu. Spánková deprivácia má však aj ďalekosiahlejšie následky. Keď telo trpí nedostatkom nočného oddychu, produkuje zvýšené množstvo stresového hormónu kortizolu, ktorý narúša imunitný systém a zvyšuje tak riziko mnohých zdravotných problémov, ako sú srdcový infarkt, mŕtvica, cukrovka typu 2 alebo obezita. Preto skôr, než sa opäť rozhodnete ponocovať kvôli práci, si dobre zopakujte všetky fakty ohľadom spánkovej deprivácie. Čas, ktorý investujete do zdravého odpočinku svojho tela a mozgu, sa vám totiž vráti mnohonásobne viac než prehnané pracovné nasadenie.
