Dizajnér Dodo Dobrík získal prestížne ocenenie Wood Pencil (drevenú ceruzku) v kategórii dizajn kníh za knihu Tu som od Jonathana Safrana Foera. Obálka ilustrovaná jeho dcérkou porazila 25 000 projektov z celého sveta. Už 10 rokov sa živí ako dizajnér na voľnej nohe a okrem knižných obálok sa venuje aj grafike, brandingu a conversational dizajnu. Na čom podľa neho stojí úspech freelancera a ako vyzerá ideálny klient?
Ľudia vás poznajú predovšetkým vďaka dizajnovaniu knižných obalov, no okruh vašich schopností je oveľa širší. Čomu všetkému sa profesijne venujete?
Za ostatných 20 rokov mojej kariéry som prešiel mnohými oblasťami grafického dizajnu, ktoré postupne vytvorili rozsah môjho aktuálneho záberu. Začínal som ako motion dizajne v TV Markíza a animácie alebo animovanú grafiku doteraz vytváram. Bol som spolumajiteľom reklamnej agentúry, kedy som sa viac venoval reklamnej komunikácii a cca 10 rokov som freelancer, kedy sa vo väčšej miere venujem brandingu, ale navrhoval som aj obaly, alebo spolupracoval na návrhu stage designu a návrhu interiérových prvkov. V poslednom období som s kolegami vytvoril platformu na tvorbu chatbotov, takže probudli UI a UX a conversational design.
Ako prebieha vaša spolupráca s vydavateľstvom? Má pri tvorbe dizajnu slovo aj sám autor?
Autor knihy alebo iný držiteľ práv musí obálku určite odsúhlasiť. Primárne musí ale návrh odsúhlasiť vydavateľstvo. Bez toho sa obálka na ďalšie schvaľovanie neposiela
Drevenú ceruzku ste dostali za obálku známej knihy Tu som od Jonathana Safrana Foera. Prihlásili ste ju do D&AD vy sám? Považujete túto obálku za svoju najlepšiu doterajšiu prácu?
Do súťaže som ju prihlásil sám napriek tomu, že svoje práce do súťaží prihlasujem len zriedka. Keď som ale v jednom videu videl ako sa „ceruzka” vyrába, povedal som si, že túto cenu chcem. Našťastie som si predtým nepozrel aké množstvo prihlásených prác tam býva :-). Túto obálku mám rád a určite patrí medzi tie lepšie čo som urobil, ale myslím, že by som našiel porovnateľné.
Freelancerom ste už nejaký ten rok. Spomínate si na svoje začiatky? Aký bol váš prvý projekt na voľnej nohe?
O dizajn býva už roky tak veľký dopyt, že ponuky prichádzajú veľmi skoro. Prvý autorský projekt bol návrh obálky Hlava XXII, ktorý sa realizoval keď som bol druhák na VŠVU. Možno ešte skôr som realizoval zvučku na športovou reláciu v TV Markíza. Nezačínal som ako freelance dizajnér a odporúčam to všetkým. Vďaka svojim zamestnaniam som získal množstvo skúseností na ktorých som neskôr staval. Pri slove „freelancer” rád používam preklad samostatný profesionál a chvíľu trvá, kým sa profesionálom stanete. Vedome s tým, že si nové zamestnanie nebudem hľadať, som vstúpil do sveta freelance až po 10 rokoch. A je to už 10 rokov. Keďže som mal dobré vzťahy z predošlých zamestnaní, prácu som mal od prvého dňa svojej freelance kariéry.
Dá sa dizajnovaním obálok na Slovensku uživiť?
Všetko je otázka cien a nákladov. Ceny obálok sa na Slovensku pohybujú od 0 eur a končia niekde okolo 600 eur. Ja som si roky udržiaval taký cenový stred a v niektorých rokoch som vyrobil viac ako 50 obálok. Teraz si môžete vypočítať môj maximálny výkon. Takže ak máte systém, dobrú invenčnú kondíciu a nízke náklady, tak by to asi bolo možné. Ale to ste už celkom fabrika na obrázky. Viem o čom hovorím.
Prekvapila vás niekedy pozitívna alebo negatívna odozva verejnosti na niektorý z vašich projektov? Beriete si názory laikov k srdcu, alebo si necháte poradiť iba od ľudí z brandže?
Veľmi ma prekvapil zisk Wood pencil. Hovoril som si, že je vlastne úplná blbosť aby som vyhral. Ale vyhral. S negatívnymi reakciami som sa stretol naozaj zriedka. Možno mám zlý sluch, alebo mám naozaj málo kritikov. Pozitívne reakcie prevažujú, ale sú projekty kde som urobil návrh a hovoril som si, že ak ho príjmu, bude to úplne super. Napríklad obálka na zborník sci-fi poviedok Fantázia, kde som robil obálku ako poctu pulp literatúre. Bola taká otrhaná, ušpinená, tak som sa pri zaslaní nápadov obával, že mi to vrátia. Skvelé bolo, že takéto niečo síce nečakali, ale odpovedali, že je to super.
Ak hovoríme o názoroch ľudí z brandže na moje obálky, tak tam máme množstvo rôznych pozícii, na ktoré v princípe musím reagovať: autor, vydavateľ, výroba, editor,… Ich rady rešpektujem. Stále sa je čo učiť. Ale ak sa pýtate na dizajnérov, tak tí obvykle vidia až hotovú prácu a preto je rada v tejto fáze obvykle nevyužiteľná. Ak pracujem v tíme s nejakým iným výtvarníkom, tak jeho názory rešpektujem.
Ako by ste popísali ideálneho klienta?
Najlepší je ten, ktorý vám verí, má podobný názor na dizajn či spôsob práce a dostatočný rozpočet.
Máte k literatúre blízko?
Beletriu ani tituly, ktoré navrhujem, nečítam. Po viacerých skúsenostiach som zistil, že môj názor na obsah nie je podstatný. To nie je moja úloha v tíme. Načo by tam bol editor, autor a vydavateľ? Oni majú „postaviť ihrisko” na ktorom sa hýbeme. Čítať knihu nie je moja úloha. Moja úloha je dať obsahu vizualitu. A tú viem vytvoriť na základe dobrého zadania. V mladosti som čítal veľa a rád, ale v posledných rokoch som sa plne preorientoval na literatúru faktu.
Neskončili ste iba pri papierových knihách, napríklad Malý Princ dokáže vďaka projektu Storyteller odpisovať na správy. Ako tento projekt vznikol?
Môj problém je, že sa musím neustále vystavovať novým výzvam. Samého ma to niekedy unavuje a Malý princ je ukážka novej oblasti dizajnu, ktorá ma pred dvoma rokmi zaujala. Je to oblasť konverzačného dizajnu.
Keď som objavil svet automatizovanej konverzácie bol som nadšený a spolu so svojimi priateľmi sme rozbehli nové podnikanie bot.media. V našich začiatkoch som svojim priateľom/kolegom v práci navrhol, aby sme ako náš osobný projekt spracovali postavu Malého princa do konverzácie. Mal som predstavu priblížiť tak svet príbehov inou formou, kde sa môžeme pohrať s tým, ako by asi vyzerala konverzácia s knižnou postavou. Bol to síce len projekt pre zábavu, skoro bez reklamy, ale pozitívne naň reagovalo v Čechách a na Slovensku viac ako 40 000 ľudí. Teraz ma lem mrzí, že sme nemali už rok čas dostať sa k rozvoju tohto projektu.
Budeme sa môcť v budúcnosti porozprávať aj s iným literárnym hrdinom?
Pôvodný plán bol široký. Júlia z Rómea ja Júlie, Sherlock Holmes, Dracula, Elizabeth z Pýchy a predsudku alebo Paul z Na západe nič nové. Je ale otázka, či sa k tomu niekedy dostaneme.
Pred nejakým časom sa šepkalo, že pripravujete svoju vlastnú knihu, ale nemala to byť žiadna detektívka. Ako to vyzerá s týmto projektom?
Ani som nevedel, že o tom niekto vie. Ale áno, pripravil som si koncept knihy, ktorý som pracovne nazval Prežiť dizajn. Má to byť v princípe praktická kniha, ktorá by mala ľuďom v dizajne pomôcť zvládať rôzne náročné momenty, ktoré táto práca prináša. Taktiež poradiť, ako si svoju prácu nastaviť tak, aby ste sa vyvarovali chybám, ktoré ja tak dôverne poznám. Viete, také tie momenty, kedy o 4 ráno ešte dokončujete prezentáciu na 9:00 ráno pre klienta, ktorý ani bohvieako neplatí. Skrátka také tie katastrofy, ktorými si prešli mnohí. To je niekedy naozaj na neprežitie.
Keď som si pripravoval podklady na koncept, zistil som, že aj keď nie som veľmi systémový človek, prekvapilo ma, že predsa len existuje spôsob ako svoju prácu štruktúrovať bez toho, aby ste boli otrokom systému. Tam mi funguje práca s osobným prežitkom, takže preto „Prežiť dizajn”.
Teraz som sa rozhodol, že projekt trochu posuniem aby som svoje domnienky vyskúšal prakticky na workshopoch. Chcem totiž, aby výsledná kniha mohla naozaj pomôcť.
