Napísať knihu je snom mnohých ľudí. Je to dokonca akýsi míľnik, ktorý by chceli dosiahnuť ambiciózni a tvoriví ľudia. Je jedno v ktorej etape života. Napísanie knihy však nie je len o tom, dať dohromady niekoľko slov a dosiahnuť minimálny, či maximálny počet strán. Dôležité je poznať potreby ľudí, odhadnúť hodnotu svojho mena a mať, alebo vôbec nemať peniaze na rozbehnutie vydania a marketingu. Všetky z týchto bodov sú medzi sebou v rôznom pomere a niektoré z nich možno vynechať. Ako to teda je?
Nie je autor ako autor
Autor, ktorý nikdy predtým nevydal knihu, musí sám vedieť, či dokáže predať jeho meno, jeho kvalita, alebo jeho peniaze. Meno predáva vtedy, ak knihu napíše významná osobnosť. Aj kniha Petra Sagana by nebola hitom, keby šlo o slabého priemerného športovca. Kvalita zaboduje u mnohých autorov, ak sú neznámi a preslávia sa svojim debutom. Predtým, než verejnosť objaví ich kvalitu ale potrebuje takýto autor zabojovať o pozornosť a priazeň vydavateľstva. Aj to je však často mimoriadny boj. Potom zostáva posledná možnosť, získať si pozornosť a slávu peniazmi. Nebolo by na tom nič zvláštne, veď tento prípad je čoraz viac ten najdôležitejší. Je prípadom pre tých, ktorí nedokázali zaujať vydavateľstvá a zaplatia si vydanie sami, alebo sú to tí, ktorí dokážu získať záujem vydavateľstva práve peniazmi. Opäť nejde o nič nečisté.
Stále to budú čitatelia, ktorí rozhodnú o kvalitách knihy a dajú o nej vedieť ďalej. Nakoniec azda ani netreba spomínať, že práve sila mena a jeho predajnosť ďalej podmieňujú záujem vydavateľa vydávať všetko. Príklad? Staňte sa novým Dominikom Dánom a nech je každé nové dielo akékoľvek, je viac než isté, že si vás vydavateľstvo ponechá.
Napríklad taký Jozef Karika, hoci jeho štýl nemusí sedieť každému, má mimoriadny úspech. Vydavateľ mu vydá čokoľvek, pretože ak sa sám rozhodne odísť inam, konkurencia po ňom siahne všetkými desiatimi. Vo svete kníh panuje silný boj rovnako, ako vo svete hudby, galérií, filmu, divadla… veď knihy sú odvetvím kultúrnym so všetkým, čo kultúru definuje.
Ako začať s písaním knihy? Výberom témy
Na to, aby mohla kniha zaujať, potrebujete v roku 2020 zvoliť správnu tému, aktuálnu k aktuálnemu dianiu a veľkým témam. Úspešné budú knihy venované moderným systémom a technológiám. Knihy venované počítačovým hrám sú za zenitom a poznačené sú nižším predajom, keďže predaj vyskočí len na moment, keď oslovuje úzku cieľovú skupinu. Úspešné sú knihy venované zdravému stravovaniu, no potrebné je, aby ich písal sledovaný úspešný odborník. Zvoľte si tému historická romanca pre ženy, alebo erotický román a o úspech je postarané.
Od čias Fifty Shades sa mnoho žien navnadilo na tému, ktorá sa nebála načrieť aj do zatvorenej spálne… niekedy celkom otvorenej, ba niekedy jej celkom chýbajú múry a pomyselné hranice. Do určitej miery boli úspešná aj séria Alfa, Beta, Omega, či Dievča z Kalendára. Dobre na to šla Lucia Sasková, ktorá sa stala známa najvýraznejšie svojou sériou Zlatokopka a knihou Prostitútka. Jozef Banáš si zvolil cestu humoru, irónie a reality s fikciou, jeho výrečnosť a názory si dokázali získať ľudí cez rozhovory v médiách, aj cez sociálne siete. Ten však ťažil z popularity svojho mena už z čias politiky.
Aj úplne neznámy ľudia dokážu zaujať, povedzme práve historickou romancou, tak ako Katarína Brestenská a s jej nedávnym hitom Grófov syn. Kým v Čechách je úspešné sci-fi a fantasy viac, u nás menej a tak aj autori tohto žánru musia bojovať o svojho čitateľa s väčšou silou. V tomto žánri určite dominuje Juraj Červenák a len pár charakteristických vydavateľov. Úspech Harryho Pottera sa totiž nedarí zopakovať už ničomu podobnému, aj keď niektorí jednotlivci sa k tomu blížia.
Ak máte pocit, že pustiť sa do krimi je trúfalosť, vôbec sa toho nebojte. Základom je, aby ste naozaj poznali policajné postupy, terminológiu a aspoň trochu vedeli zaujať aj najnáročnejšieho čitateľa. Písať krimi a nemať potrebné informácie je ako stavať raketu do vesmíru vo vlastnej stodole len z dreva.
Ako vôbec písať?
Ak sa púšťate do písania, vedzte, že to nie je na pár dní. Niektorí autori píšu knihu celé roky, iným stačia mesiace. Venujú jej večery, voľné dni, soboty, nedele. Píšu ich ľudia na dôchodku, mladí ľudia s voľným časom, ale aj neobvykle, ľudia počas cestovania.
Na Slovensku sa tým preslávil Tomáš Najt, ktorý napísal počas cestovania v MHD na obyčajnom smartfóne celé dve knihy a časť tretej. Scifi príbeh Zastavený čas, ako jeho prvotina sa pre tento fakt objavil v niekoľkých médiách. Horor o fiktívnej dedinke hrôzy Budinka, ktorý vyšiel neskôr, dokonca písal na rovnakom mobile v určitom období súčasne so Zastaveným časom. Zaujímavé na tom je, že išlo o čas, ktorý by inak zostal nezhodnotený. Ide o náročné písanie, no ak za celý deň inak nebol čas, potom kedy inokedy?
Príležitosť zhodnocovať čas, ktorý by inak nepriniesol žiadne plody, tiež tvorí spôsob života a náročnosť práce, či denného programu doma. Otec alebo matka detí bude mať menej času a aj osobná tvorba bude nepochybne trvať dlhšie. V závislosti od náročnosti detí samotných. Písať však určite každý jeden vydavateľ odporúča na počítači. Dnes už žiadne vydavateľstvo neprijme ťažký balík hárkov papiera. Jedinou výnimkou by bol nález zápiskov na povale Alexandra Dubčeka, Márie Terézie, či povedzme Jozefa Kronera. Písanie na papieri je dnes nemysliteľné a konečný rukopis si vyžaduje ešte mnoho úprav pred prípadným vydaním.
Rukopis, ambiciózny text budúcej knihy
Rukopisom sa nazýva text, ktorý plánujete považovať za predchodcu vlastnej knihy. Na to, aby sa z rukopisu stala kniha, si vyžaduje zásah redaktora, jazykovú a štylistickú korektúru a aj mnoho skracovania, či rozširovania deja. Väčšina rukopisov surových, ktoré do vydavateľstva chodia, sú deravé. Majú chyby v deji, ktoré autor nevidí. Preto je ešte dlhá cesta pred vydaním.
Rukopisy, ktoré posielate do vydavateľstva, sú posudzované niekedy aj niekoľko mesiacov. Je preto nevyhnutné počítať s komplikovaným posudzovaním a termínmi. Do tých najväčších vydavateľstiev predsa chodí niekoľko rukopisov denne a na to neexistujú ľudia, ktorí by dokázali čítať naozaj všetko. Aj preto by mal rukopis a email obsahovať jasnú a stručnú informáciu o tom, pre koho je určený a o aký žáner ide. Urýchli to priradenie správneho človeka na posúdenie.
Pokiaľ máte to šťastie a rukopis je vydavateľstvom prijatý, čaká vás ešte niekoľko mesiacov úprav, podpis zmluvy a zaradenie do edičného plánu. Znamenať to môže, že kniha, ktorú napíšete v januári, vyjde pokojne opäť v januári, o rok. Ak ste významným menom, ktorí by mohol knihu predať už len tým že je podpísaná takýmto menom, čokoľvek spojené s vydaním je rýchlejšie. Netreba však vydavateľov považovať za špekulantov.
Pri stratégii, ktorá vydavateľstvá držia pri živote – predaj kníh, je nevyhnutné vydávať a podnikať tak, aby vydávanie tvorilo zisk. Je totiž ťažko predstaviteľné, koľkokrát počas roka vydavateľstvá strácajú. Je množstvo kníh, ktorým veria, no čitatelia ich neobjavia. Zisk tak nie je podľa plánov a tak vydavateľstvá potrebujú aj kone, ktoré straty u neznámych autorov vykryjú úspešnými knihami. Aj preto dokážu nájsť uplatnenie neznámi autori. Pri mnohých z nich totiž vzniká úspešný autor. Veď aj Dominik Dán mohol byť pri prvej knihe pre vydavateľa rizikom, no ľudia objavili jeho kvality.
Neschválený rukopis je príležitosťou vyskúšať iného vydavateľa. Ako poslednou je možnosť vlastného vydania. Je však potrebné mať pár tisíc eur na tlač nákladu 1000 výtlačkov a tiež určitý marketing. Vydávať knihu však nikto neodporúča hocikde. Dobre sledujte tlačiarne a tých, čo vydávanie ponúkajú. Pozrite aj iné knihy a v nich uvedené tlačiarne. Informujte sa na cenu konkrétnej knihy a jej tlače, ak už nejakú tlačenú máte v rukách.
Tlačiareň má informácie o konkrétnych knihách, ktoré tlačili, aké vlastnosti obálok, tlače, šitia a zdobenia boli použité. Po tlači však potrebujete aj knižnú distribúciu, ktorá sa postará o zásobovanie kníhkupectiev vašou knihou. Toto všetko, mínus marketing je koniec koncov dôvodom, pre ktorý pri schválenej knihe autor dostáva len určité percento. Všetko ostatné sa vkladá do rozsiahleho procesu distribúcie, prevozu, propagácie, uvádzania knihy. Pozrite na ponuku, koľkí Slováci píšu a koľko kníh zvládneme prečítať za rok. Je jasné, že počty nesedia a ani za celý život neprečítame všetko, čo vyjde počas pár rokov len na Slovensku.
Zárobok nie je kráľovský
Ako už bolo neraz na rôznych miestach spomínané, na Slovensku nie je situácia ako v zahraničí. Slovenskí spisovatelia si zväčša nepíšu ako zamestnanie svoju spisovateľskú vášeň. Predaj nie je tak výrazný, aby umožnil ľuďom žiť len z písania. Mesačné tantiémy z predaja môžu byť na začiatku trojciferné, no veľmi rýchlo sa znížia. Keďže vznikne daňová povinnosť z vyplatených honorárov, vzniká aj niekoľko ďalších komplikácií, ktoré celkový zisk znižujú. Očakávať preto, že opustíte prácu v továrni a budete písať, nebude ideálna predstava. Na Slovensku existuje len pár spisovateľov, ktorí nemajú žiadne iné reálne zamestnanie. Všetci z nich sú na dôchodku.
