Viaceré inšpiratívne biznis príbehy začínajú vcelku jednoduchou myšlienkou, ako niečo vylepšiť alebo vyriešiť. To je aj prípad dánskej rodinnej firmy, ktorá na trhu pôsobí neuveriteľných 80 rokov a vyrába produkty dennej potreby pre domácnosti. Málokto by však veril, že za svoj veľký úspech a dlhoročnú tradíciu vďačí obyčajnému smetnému košu. Vlastne prvému košu na svete so šliapacím ovládaním.
Všetko sa začalo v jednu jarnú nedeľu roku 1932, keď len 17-ročný klampiar Holger Nielsen vyhral na futbalovom štadióne auto v lotérii. Napriek tomu, že štvorkolesové vozy miloval, jeho nový tátoš sa doma dlho neohrial. Keďže nemal vodičský preukaz, rozhodol svoju výhru radšej speňažiť. Po otcovi zdedil talent a nadšenie pre prácu, financie teda využil na kúpu sústruhu, ktorý mu zabezpečil živobytie na nasledujúce roky. Šikovný mladý majster si vďaka tomu v mestečku Randers postupom času založil vlastnú továrničku na obrábanie kovov. Holger cez deň pracoval ako klampiar, po večeroch ako inštruktor v tanečnej škole.
V tomto čase stretol aj svoju budúcu manželku Marie, ktorá sa vyučila za kaderníčku a po svadbe si otvorila vlastný kadernícky salón. Holger ochotne zhotovil kompletné vybavenie prevádzky, manželke však stále čosi chýbalo. Bol to praktický smetný kôš, ktorý by sa dal ľahko otvárať a zatvárať a vydržal by dennodenné zaobchádzanie. „Nemohol by si mi nejaký vyrobiť?“ poprosila ho raz Marie. A milujúci manžel neváhal ani chvíľku. Ba čo viac, jednoduchý predmet sa preňho odrazu stal obrovskou výzvou. Ako dosiahnuť, aby mohla Marie všetky smeti a vlasy z podlahy upratovať čo najpohodlnejšie? Odpoveď prišla po niekoľkých dňoch strávených v dielni…
Z kaderníctva do ordinácií
Holger prišiel na prelomovú myšlienku zabudovať do odpadkovej nádoby mechanizmus s pedálom ovládaným nohou. Veko sa vďaka tomuto nápadu otváralo automaticky bez toho, aby sa ktokoľvek musel zohýnať a pokrývku koša otvárať ručne. Marie bola nadmieru spokojná. Vzhľadná kovová nádoba na odpadky jej ušetrila zbytočné pohyby, ktoré zaťažovali chrbticu. Zaujímavá „vychytávka“ však nezostala len tak bez povšimnutia. Keďže klientelu Holgerovej polovičky tvorili prevažne manželky lekárov a dentistov, správy o nezvyčajnom smetnom koši sa rýchlo rozšírili a klampiarovi sa začali hrnúť zákazky na výrobu ďalších odpadkových nádob do ordinácií či rôznych prevádzok. Klampiar odrazu musel riešiť, ako zabezpečiť masovú produkciu svojho vynálezu. Jeho jednoduchý nápad slávil nesmierny úspech.
Holger nazval svoj smetný kôš Vipp. Dodnes sa síce nikto nedozvedel, prečo zvolil toto pomenovanie, rodina sa však domnieva, že inšpiráciou bolo dánske slovo „vippe“, ktoré značí „sklopiť“ alebo „vyklopiť“. V priebehu 40. a 50. rokov sa pedálový smetný kôš stal bežnou súčasťou dánskych kliník či ďalších komerčných prevádzok. Spolu s ním začala Holgerova firma, nazvaná podľa samotného odpadkového koša, vyrábať aj množstvo ďalších produktov, pričom väčšinu z nich prvýkrát použili práve v kaderníckom salóne manželky Marie. V roku 1949 kvôli novej výrobnej technológii dokonca kôš získal nový krajší dizajn.
Z domácností do prestížnej zbierky MoMA
Vedenie firmy prebrala v roku 1992 Holgerova najmladšia dcéra Jette Egelund, ktorá sa narodila až jednásť rokov potom, čo klampiar svoj prvý smetný kôš zhotovil. Jette vyrastala v domácnosti, kde mal vynález jej otca svoje stabilné miesto. Preto bola vždy presvedčená, že produkt by sa mal využívať aj inde než len v ordináciách alebo verejných prevádzkach. Spolu so svojimi deťmi, synom Kasperom a dcérou Sofie, začala rozmýšľať nad tým, ako využiť princípy Holgerovho funkčného dizajnu aj v prostredí rodinných domov či bytov.
Jette sa preto podujala na neľahkú úlohu – doslova „so smetným košom pod pazuchou“ začala navštevovať výrobcov nábytku a dizajnové obchody po celej Škandinávii, aby im predstavila tento pôsobivý retro kúsok. A podarilo sa. O produkt prejavili záujem veľké spoločnosti, ako napríklad The Conran Shop, ktorý objednal odpadkové koše do svojich predajní v Londýne aj v Paríži. Navyše, v roku 2009 ho vďaka jednoduchej funkčnej estetike a perfektnému pedálovému mechanizmu zaradilo do svojej stálej expozície dizajnu a architektúry aj slávne newyorské múzeum MoMA. „Dobrý dizajn nikdy nevyjde z módy,“ tvrdil klampiar Holger Nielsen. Dnes vieme, že sa určite nemýlil.
