Dominika Osvaldová je špecialistkou na firemnú udržateľnosť a spoluzakladateľkou spoločnosti SmartHead. Spolu s tímom zorganizovali prvú konferenciu o udržateľnosti na Slovensku – SmartHead Sustainability Summit. Poskytuje poradenstvo pre firmy a v tejto problematike vzdeláva aj študentov. V čom ju inšpiroval pobyt v Dánsku a do akej miery sa touto témou zaoberajú slovenské firmy?
Študovali a pracovali ste v Dánsku. Bol pre vás pobyt v tejto škandinávskej krajine prelomový v súvislosti s témou udržateľnosti?
Určite áno. Dánsko je krajinou, ktorá sa zaraďuje medzi najekologickejšie krajiny na svete. Oblasti firemnej udržateľnosti som sa venovala už počas štúdia v Dánsku, kedy som robila výskumné projekty na túto tému v spolupráci s firmami ako Lidl Denmark alebo ISS Group, ktorá je najväčším zamestnávateľom na svete. Takisto som absolvovala viacero stretnutí a hodín mentoringu s Head of Sustainability v spoločnostiach ako Novo Nordisk, Orsted, či menších dánskych spoločností ako Voluntas a Nordic Sustainability. Dánsko je v tejto téme pre mňa obrovskou inšpiráciou.
Dánsko sa dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach v meraní šťastia obyvateľov. Má to súvislosť s ich výchovou k ochrane prírody a udržateľnosti?
Vidím tam určite súvislosť, ale skôr to vidím tak, že ich samotný mindset spoločnosti vedie práve k ochrane prírody a udržateľnosti. Od detstva sú deti vychovávané spôsobom: komunita nad jednotlivca. Už od ranného veku deti v škôlke či základnej škole pracujú na rôznych projektoch v skupinách, čo im dodáva pocit spolupatričnosti a rešpektu voči jeden druhému a teda aj voči všetkému živému aj neživému, teda prírode. V Dánsku takisto platí neformálny koncept Janteloven (eng. Jante Law), ktorým sa dánska spoločnosť riadi. Ide o desať pravidiel, takzvaných 10 škandinávskych prikázaní o pokore. Je to opis modelu správania sa skupín voči jednotlivcom, ktorý kritizuje individuálny úspech a obohacovanie sa na úkor spoločnosti.
Pre zaujímavosť, toto je 10 pravidiel Jante Law:
- Nebudeš si myslieť, že si niekto.
- Nebudeš si myslieť, že znamenáš tak veľa ako my.
- Nebudeš si myslieť, že si múdrejší než my.
- Nebudeš si nahovárať, že si lepší než my.
- Nebudeš si myslieť, že vieš viac ako my.
- Nebudeš si myslieť, že si viac ako my.
- Nebudeš si myslieť, že si k niečomu dobrý.
- Nebudeš sa nám smiať.
- Nebudeš si myslieť, že niekoho zaujímaš.
- Nebudeš si myslieť, že nás niečo môžeš naučiť.
Taktiež jeden z faktorov je určite aj ten ekonomický. Pokiaľ ste v živote dobre zabezpečení a nemusíte sa denne báť o svoju finančnú situáciu, máte priestor venovať sa projektom a aktivitám, ktoré prispievajú k udržateľnosti a zdravému životnému prostrediu, čo vás robí šťastnými. Ďalším konceptom, o ktorom ste pravdepodobne posledné roky počuli, je spôsob života “hygge”, ktorý Dáni aplikujú do každodenného života. Je to pojem súvisiaci s pocitom prítomnosti a spolupatričnosti. Vyjadruje potrebu „byť” namiesto „mať”. Hygge predstavuje jednoduchý spôsob bytia a vychutnávanie si prítomného okamihu. Uplatňovať hygge znamená vykonávať drobné rituály a vnímať okamihy, ktoré nás spájajú a robia šťastnými.
Čo by ste navrhovali zaviesť či zmeniť na Slovensku, aby sme sa k tomu priblížili aj my?
Myslím, že práve zaviesť princípy Jante Law do praxe a do každodenného fungovania spoločnosti. Pretože sila spoločnosti začína v pokorných mysliach jednotlivcov. Ak budeme mať rešpekt jeden k druhému, pretaví sa to následne aj k rešpektu voči prírode. Nedávno sa jedna dánska špecialistka na tému sustainability v rozhovore vyjadrila: „My v Dánsku vieme, že ľudský kapitál je naším najlepším a najvzácnejším prínosom. Sme ako kmeň. Je nás Dánov iba 5 miliónov, takže o to viac si všetci uvedomujeme, že sa musíme o seba viac starať.“
Ak by som mala vymenovať praktické kroky, bolo by určite potrebné zaviesť formálne a fungujúce fórum, kde by sa riešili environmentálne či sociálne otázky, ktoré na Slovensku riešime, kde by za okrúhly stôl boli pozvaní predstavitelia verejného sektora, privátneho sektora a širokej verejnosti, teda predstavitelia mimovládnych či neziskových organizácii. Ďalším nástrojom je určite zavedenie predmetu „firemná udržateľnosť” do osnov na stredných obchodných a vysokých školách.
Sama chodím vo voľnom čase vzdelávať študentov stredných škôl v spolupráci s Junior Achievement a viem, že je po týchto informáciách aj dopyt a záujem zo strany študentov a učiteľov. My v SmartHead sa takisto snažíme podporiť tieto kroky a to sa nám, myslím, podarilo pri prvom ročníku SmartHead Sustainability Summitu, kde sme prizvali práve predstaviteľov verejného, súkromného sektora, predstaviteľov širokej verejnosti a v neposlednom rade učiteľov a študentov stredných a vysokých škôl, ktorí majú o túto tému úprimný záujem.
V SmartHead pôsobíte ako Sustainability Specialist. Môžete nám priblížiť, v čom spočíva vaša práca a čo vás k nej viedlo?
Už počas štúdia v Dánsku som sa rozhodla, že sa chcem venovať naplno téme firemnej udržateľnosti. Stretávala som sa s ľuďmi z firiem, ktorých pozície boli Head of Sustainability, Chief Sustainability Officer, Sustainability Manager a boli pre mňa veľkou inšpiráciou. Vždy som chcela robiť pozitívny impakt prostredníctvom mojej práce. Preto som sa aj rozhodla, že okrem spoluzaloženia SmartHead budem aj vo firme zastávať pozíciu, cez ktorú môžem robiť priamy pozitívny dopad na spoločnosť a životné prostredie. Aktuálne vediem poradenstvá pre firmy a implementujem know-how získané zo Škandinávie do rozvoja našej firmy. Posledným projektom bol samotný Sustainability Summit, kde som zúžitkovala moje nadobudnuté kontakty a pozvala sustainability špecialistov z celého sveta do Bratislavy.
Ako uvádzate na vašej stránke, platforma SmartHead prináša transparentný prehľad aktivít, ktorými zlepšujú našu spoločnosť a chránia životné prostredie a prispievajú k udržateľnému rozvoju. Ako dokážu malé firmy dopomôcť k tejto zmene?
Keď sa povie téma firemná udržateľnosť, každý si predstaví veľké eko projekty, ktoré vyžadujú množstvo investícii a ľudského kapitálu. Preto často túto tému berú skôr ako okrajovú vec. My ale učíme firmy, že firemná udržateľnosť nie je iba o tom, zaviesť solárne panely na budovy officu, ale sú to aj drobné zmeny, ktoré nevyžadujú žiadne financie, prípadne malú investíciu, ktorá sa z dlhodobého hľadiska často firme vráti. Ako jednoduchý príklad by som dala zaviesť kancelárie bez koša – odstrániť odpadkové koše spod stolov zamestnancov. Napríklad spoločnosti Curaprox sa vďaka tejto iniciatíve podarilo znížiť množstvo priemerne vyprodukovaného odpadu o polovicu, zmesový odpad im klesol o 75% a podiel triedeného odpadu sa zvýšil o štvrtinu.
A tu napríklad hovoríme o znásobujúcom sa efekte. Zamestnanci v práci strávia 40 hodín týždenne, zvyknú si v kancelárii triediť odpad a keď prídu domov, nedá im to vyhodiť plastovú fľašu do zmesového odpadu. Tento zvyk následne prenesú na svojho partnera, deti a okolie. My v SmartHead sme napríklad zaviedli iniciatívu „bez vizitiek”. Odstránili sme všetky papierové vizitky a začali sme sa spolupodieľať na vývoji aplikácie na online vizitky Salut, ktorú dnes aktívne využívame.
Kde nájde jednotlivec alebo menšia firma potrebné informácie ako podnikať zodpovedne a chrániť pritom životné prostredie?
Naša samotná platforma besmarthead.com pomáha firmám optimalizovať a pochopiť koncept firemnej udržateľnosti v širšom merítku a vidieť konkrétne kroky firiem v tejto oblasti. Firma si navyše na platforme manažuje svoje CS data (data firemnej udržateľnosti) na jednom mieste, komunikuje svoje aktivity zrozumiteľným spôsobom smerom k stakeholderom (zákazníci, zamestnanci, biznis partneri, investori), inšpiruje sa aktivitami, ktoré môže implementovať do svojej firmy a má možnosť spájať sa s firemnými partnermi s rovnakými hodnotami.
Uvedomujú si svoju zodpovednosť slovenské firmy? Sú ochotné nechať si poradiť a robiť zmeny?
Určite áno. Na Slovensku sa za posledné tri roky táto téma posunula veľmi dopredu. Vidím to už len v tom, že keď som robila moju výskumnú prácu, kde som porovnávala CS prostredie na Slovensku a v Dánsku, na Slovensku bolo veľmi ťažké nájsť vo firmách ľudí, ktorí by mali na starosti čisto túto tému, prípadne mali vytvorený tím, ktorý sa tejto téme aktívne venuje. Dnes už to našťastie nie je tak ťažké :).
Prednedávnom sa pod záštitou SmartHead uskutočnila prvá konferencia o udržateľnosti na Slovensku – Sustainability Summit. Prebehlo všetko podľa vašich predstáv? Aká bola spätná väzba?
Chceli sme náš prvý ročník založiť na 3 základných pilieroch: profesionalite, praktickosti a pozitívnej atmosfére. Dali sme si za cieľ priviesť do Bratislavy naozaj špičky v tejto oblasti, dať tomu celému dobrú a plnohodnotnú štruktúru a vytvoriť pozitívnu atmosféru, kde sa každý návštevník bude cítiť sám sebou. Až do dňa konferencie sme nevedeli, či sa to tak podarí pretaviť, ale vďaka spätným väzbám na konferencii a po nej sme si mohli s tímom podať ruky a povedať si, že takto sme si to presne predstavovali :).
Na Slovensku recyklujeme málo a ak aj, tak mnohokrát nesprávne. Musí prísť zmena od jednotlivcov, alebo sú to firmy, ktoré by mali mať zodpovedný prístup ako prvé?
Ja vždy hovorím, že aj samotnú firmu tvoria jednotlivci. Takže by som povedala, že v prvom rade musí zmena prísť od jednotlivca. Či už je to riaditeľ firmy, ktorý následne svoju firmu týmto smerom vedie, alebo jednotlivec, ktorý prevezme zodpovednosť za svoje správanie. Pri firmách je však výhoda, že sa zmena môže diať vo väčšom merítku. Zamestnávateľ môže svojich zamestnancov vzdelávať v tejto oblasti, či už formou prednášky alebo ako som už spomínala, zavedením bezkošových kancelárii, teda odstránením malých smetných košov spod stolov zamestnancov a ponechať len na spoločnej chodbe triedené koše. Ide iba o zvyk, ktorý si musí jednotlivec zaužívať. Ak predsa robíte istú činnosť dennodenne, činnosť sa stáva po čase zvykom.
Ktoré svetové či domáce spoločnosti sú podľa vás vzorom v udržateľnosti?
Zo svetových spoločností je to pre mňa určite americká spoločnosť Patagonia a dánske spoločnosti Novo Nordisk, Lego a Ørsted. Inšpirujúce sú tiež Salesforce a Virgin. Z domácich spoločností by som vybrala firmu ESET a Pixel Federation. Veľmi však oceňujem firmy, ktoré sa vydali na túto cestu a veľmi rýchlo sa v tejto oblasti posúvajú, a preto sú aj pre mňa veľkou inšpiráciou slovenské firmy Accace či Exponea. Tiež by som vyzdvihla prácu firiem, ktorých samotný biznis pomáha k pozitívnej zmene a to napríklad bezobalové obchody Bezobalovo, Ekodoma alebo firma so second-hand oblečením Nosene.
Čo považujete vo svojom pracovnom živote za najväčší úspech?
Za najväčší úspech v mojom pracovnom živote považujem tri veci. Prvou je to, že robím v oblasti udržateľnosti, pre ktorú mám veľkú vášeň, druhým je spoluzaloženie SmartHead, firmy, ktorá pomáha akcelerovať túto tému, a tretím sú drobné veci, ktorými cez moju prácu pomáham zlepšovať okolie a životné prostredie. Napríklad, nedávno som mala jedno poradenstvo vo firme a vzišlo z toho, že prítomný zamestnanec, ktorý v živote netriedil odpad, si hneď v ten deň kúpil domov koše na triedený odpad :).
