Myšlienka inšpirovaná severskými krajinami v oblasti ekológie si razí cestu aj na Slovensko. Mnohí sa obávajú, či Slováci budú aj naďalej ochotní triediť odpad do farebných kontajnerov, alebo či bude výška zálohovaného poplatku dostatočne motivujúca na to, aby občanov prinútila obal opäť vrátiť do obchodu. My už odpovede poznáme a chceme sa o ne s vami podeliť.
Aký je súčasný stav?
Inštitút environmentálnej politiky hovorí o tom, že sa na slovenský trh každoročne uvedie približne miliarda jednorazových nápojových PET obalov a približne 345 miliónov nápojových plechoviek. Z tohto celkového množstva sa pritom každoročne cez triedny zber podarí vyzbierať približne 62% PET fliaš. Inštitút odhaduje, že zálohovanie je nástroj, ktorý dokáže množstvo vyzbieraných PET fliaš zvýšiť aj na viac ako 90%. Zároveň však priznáva, že PET a hliník v súčasnosti tvoria menej ako 2% celkovej hmotnosti všetkých komunálnych odpadov na Slovensku.
Koľko to celé bude stáť a kde bude možné zálohovanie?
Zavedenie tohto systému by si podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky vyžiadalo vstupné investície vo výške približne 80 milión eur, z čoho 61.8 miliónov eur budú tvoriť náklady na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber. Zvyšok nákladov poputuje na zabezpečenie zálohovaných fliaš, manuálny zber a na zriadenie centrálneho systému. Ten bude mať za úlohu sčítavať, triediť a zhromažďovať fľaše z celého Slovenska. Ročné príjmy, ktoré by mal tento systém generovať sa odhadujú na 28 miliónov eur s prevádzkovými nákladmi 33,3 milón eur.
Zálohovať PET fľaše a plechovky budú všetky obchody, nie všetky ich však budú aj spätne vykupovať. Povinný výkup fliaš bude prebiehať v maloobchodných predajniach s predajnou plochou väčšou než 400 m2 . Očakáva sa však zapojenie aj menších predajní kvôli konkurenčnej výhode. Inštitút sa drží plánu návratnosti PET obalov vo výške 90%. Na základe ambície dosiahnuť tento cieľ vyčíslil cenu za ktorú budú obchody PET fľaše a plechovky odkupovať. Za jednu PET fľašu by to bolo 0,12 centov a za plechovku 0,10 centov.
Aké sú riziká zálohovania PET fliaš a plechoviek?
Myšlienka zálohovania sa na prvý pohľad môže zdať ako veľmi lákavé a rozumné riešenie. Netreba však zabúdať na riziká, ktoré sa sním spájajú.
- PET fľaše sú nosnou druhotnou surovinou v rámci separovaného zberu, príjmy za PET financujú zber komodít, ktoré nie sú ziskové (ako napr. sklo, iné plasty a pod.) – pri zavedení záloh na PET fľaše je reálny predpoklad zrútenia systému separovaného zberu. K tomuto problému sa riaditeľ inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš vyjadril nasledovne: „V tých krajinách, kde fungoval triedený zber a bol zavedený zálohovanie príklad Litva naposledy, ale aj Nemecko alebo Švédsko, nič také sa nestalo. Triedený zber funguje ďalej. Pravdaže, keď z neho vytiahneme túto cennú surovinu, tak sa samozrejme bude musieť nejako dofinancovať, ale nemyslím si, že ľudia prestanú triediť iba preto, že budú musieť fľaše nosiť späť do obchodu.“
- Zálohy sa dajú aplikovať len na PET fľaše od nápojov, na PET od oleja, octu a pod. sa aplikovať nedajú (tie predstavujú cca 20% objemu). Nehovoriac o iných typoch druhotných surovín (papier, iné typy plastov a pod.).
- Zálohovať sa dajú len nové PET fľaše so špeciálnymi znakmi (EAN kód a pod.). To znamená, že na tie PET fľaše, ktoré by do času záloh boli v obehu alebo v horšom prípade voľne pohodené v prírode, sa zálohy aplikovať nedajú.
Systém povinného zálohovania nápojových obalov je momentálne zavedený v ôsmich krajinách EÚ (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko, Litva a Chorvátsko) a v ďalších dvoch krajinách EHP (Nórsko a Island). Zálohovať nápojové obaly plánuje aj Škótsko. Na slovensku je Ministerstvo životného prostredia odhodlané realizovať systém povinného zálohovania fliaš najneskôr do 2 rokov. To, či sa mu to podarí a ako bude tento systém fungovať ukáže len prax. Nám zatiaľ neostáva nič iné, len poctivo pokračovať v triedení odpadu do farebných kontajnerov.
Zdroj: minzp.sk, gs1sk.org.
