Ak čo len trochu sledujete vývoj v oblasti technológií, určite vnímate ich neuveriteľný a extrémne rýchly pokrok. Každým rokom pribúda na trhu čoraz viac noviniek a vylepšení, ktoré zjednodušujú človeku prácu. Problém je v tom, že mnohé nové technológie vedia „ľudskú silu“ zastúpiť v plnej miere. Odborníci tak predpokladajú, že o pár rokov nebudú niektoré profesie vôbec potrebné.
Začnime celkom netradične – scénkou z futuristického animovaného seriálu Jetsonovci, ktorý vznikol v 60. rokoch minulého storočia v USA. Už vtedy jeho tvorcovia predpokladali, že ľudia budú vďaka robotickému riadeniu pracovať oveľa menej. Otec rodiny, George Jetson, svojim povinnostiam venuje len jednu hodinu, a to iba dva dni v týždni! Jeho „práca“ pritom spočíva v nenáročnom stláčaní niekoľkých tlačidiel. Portál Bigthink.com pripomína, že dnes sa obrázok života s kopou „voľného času“ čoraz viac približuje realite.
Na zmenu nie sme pripravení
Odborníci z Univerzity v Oxforde predstavili v tejto súvislosti zaujímavú štúdiu. V nej okrem iného citujú Arta Bilgera, známeho venture investora a člena rady Wharton School of Business na Univerzite v Pensylvánii. Podnikateľ totiž tvrdí, že v rozvinutých ekonomikách zanikne v priebehu najbližších 25 rokov až 47 percent zamestnaní, ktoré poznáme dnes. O štvrťstoročie už podľa neho nebudú potrebné viaceré profesie bielych či modrých golierov a z výrobných síl sa zároveň vytratí rozmanitosť.
Týždenník The Economist varuje, že vláda žiadnej krajiny na takúto situáciu nie je pripravená. Je preto dôležité, aby sa podnikatelia už teraz zaoberali problémami štrukturálnej nezamestnanosti, ktorá sa môže výrazne prehĺbiť už o pár rokov.
Art Bilger napríklad iniciatívne založil v Spojených štátoch neziskovú organizáciu s názvom Working Nation, ktorej cieľom je varovať verejnosť a pomôcť pri príprave opatrení proti negatívnym dopadom nezvratného trendu. Jednou z hlavných výziev venture investorov, firiem a korporácií, ale aj akademikov, vlád či neziskových organizácií bude najmä modernizácia pracovných síl.
Nahradia nás počítače?
Pravdou je, že táto situácia nie je v dejinách ľudstva úplnou novinkou. Už priemyselná revolúcia a s ňou spojená mechanizácia výroby pripravila mnohých ľudí o prácu, či už to boli tkáči, kováči alebo ďalší remeselníci. Priemyselný rozvoj však zároveň vytvoril nové, doposiaľ nepoznané pracovné príležitosti. Technika totiž zákonite potrebovala ľudí, ktorí by dohliadali na jej správny chod.
Na rozdiel od minulosti však súčasné technológie dokážu fungovať takmer bez pomoci človeka. Rast produktivity firiem sa postupne spája skôr s technologickou vyspelosťou, než s rastom pracovných miest. Napríklad, v japonskom závode automobilky Toyota je dnes takmer celá výroba plne automatizovaná, takže ľudská ruka tu nie je potrebná.
V San Franciscu zasa otvorili prvú plne automatizovanú reštauráciu, hotelové siete pre zmenu rozvíjajú online servis pre svojich hostí, ktorí sa vďaka aplikáciám a digitálnym „kľúčom“ nebudú musieť unúvať ísť na recepciu, ale budú môcť zamieriť rovno do svojej hotelovej izby. Môžeme sa však zamýšľať aj nad tým, čo spôsobí napríklad vstup plne automatizovaných vozidiel na trh. Kam sa podejú taxikári, vodiči autobusov či kamiónov?
Dnes sa situácia vyspelých krajín z hľadiska nezamestnanosti z roka na rok zhoršuje. A nielen odlivom výroby do krajín s lacnou pracovnou silou. Predpokladá sa, že vplyvom automatizácie sa do roku 2034 z trhu práce môže úplne vytratiť stredná trieda, ktorá v rámci svojich zamestnaní vykonáva menej kvalifikované činnosti. Počítače totiž zvládajú tieto úlohy lacnejšie i efektívnejšie než ľudia.
Priepastné rozdiely v príjmoch
Oxfordská štúdia hovorí, že na pozore by sa mali mať účtovníci, právnici, učitelia, úradníci či finanční analytici. Počítače totiž budú čoraz schopnejšie analyzovať a porovnávať kvantá dát, takže budú môcť bez problémov robiť finančné vyhodnotenia, ďalekosiahle analýzy či stanoviť príčinu choroby u pacienta.
Pozitívne by to malo byť v tom, že sa tak obmedzí priestor na podvody, zlú diagnostiku či „ľudské“ zlyhania vo všetkých odvetviach. To však na druhej strane môže zamávať štruktúrou práce aj tak, že platy ľudí, ktorí si svoje zamestnanie udržia, budú klesať a vytvoria sa oveľa väčšie, priam priepastné rozdiely v príjmoch medzi najlepšie a najhoršie zarábajúcimi.
Podľa prieskumu spoločnosti SelectHub sa už teraz až 41 percent obyvateľov Spojených štátov obáva, že ich nahradí umelá inteligencia, automatické či digitálne systémy. Zaujímavé je, že strach zo zániku pracovných miest v dôsledku zavádzania technológií je dokonca väčší než strach z offshore politiky, teda presunu výroby mimo územia domovskej krajiny, ktorú vo svojej prezidentskej kampani kritizoval aj Donald Trump.
Portál televízie CNN vo svojom príspevku z januára 2017 napríklad uviedol, že od roku 2000 zaniklo iba vo výrobe USA v dôsledku robotizácie takmer 5 miliónov pracovných miest.
Vyrieši to univerzálny základný príjem?
Medzi tými, ktorí si robia najväčšie starosti o svoje pracovné miesto, sú podľa prieskumu predovšetkým príslušníci generácie X, narodení medzi rokmi 1965 a 1980. Niekedy ich nazývajú aj „sendvičovou generáciou“. Ocitli sa totiž medzi povojnovou generáciou Baby Boomers, ktorá už má svoje odpracované, a mileniánmi, ktorí sú kreatívnejší a oveľa flexibilnejší voči akýmkoľvek zmenám v zamestnaní.
Jedným z navrhovaných riešení je v prípade nedostatku práce veľmi diskutovaný univerzálny základný príjem, ktorý by mal predstavovať akýsi minimálny prídel bez ohľadu na to, či priložíte v rámci spoločnosti ruku k dielu, alebo nie.
Zástancovia tohto riešenia tvrdia, že „isté zabezpečenie“ môže poskytnúť ľuďom priestor na sebarealizáciu a podnikanie v kreatívnych odvetviach – čiže namiesto sledovania výkonnosti a výšky zárobku budú schopní zamerať sa na svoje myšlienky a nápady. Potvrdil to aj Elon Musk v rozhovore pre CNBC (november 2016).
Otázne je, či priestor, ktorý sa vytvorí ľuďom so základným príjmom „bez námahy“, bude skutočne znamenať, že dokážu efektívne využiť čas na zaujímavejšie činnosti. Mnohí odborníci sú voči takejto sociálnej solidarite skôr skeptickí a tvrdia, že takéto zabezpečenie robí mnoho ľudí, naopak, nečinnými a úplne nezúčastnenými.
Vo švajčiarskom referende túto možnosť obyvatelia krajiny zamietli, Fínsko sa zasa rozhodlo tento systém otestovať na 2000 občanoch. Ako sa to osvedčí v praxi, ukáže čas.
Nový systém vzdelávania
„Ako bude naša spoločnosť fungovať s 25-, 30- alebo 35-percentnou nezamestnanosťou? Bez ohľadu na to, či si to budeme alebo nebudeme môcť dovoliť, zostáva otázkou, čo si počnú ľudia sami so sebou? Osobne si myslím, že mať zmysel života je dôležitým predpokladom stability v spoločnosti,“ hovorí Bilger, ktorý zastáva sfunkčnenie existujúceho vzdelávacieho systému.
Učebné osnovy sa musia kompletne vybaviť novými nástrojmi, schopnými reálne pripraviť mladých ľudí na ich budúce povolania. Vzdelávací systém bude musieť byť dynamickejší a nie je vylúčené, že bude využívať technologické vymoženosti, pokojne napríklad aj nástroje virtuálnej či augmentovanej (rozšírenej) reality na zabezpečenie dôslednejšieho tréningu zručností budúcich zamestnancov. Okrem výchovy a prípravy mladších ročníkov budú na druhej strane rovnako potrebné rekvalifikácie zamestnancov v strednom veku.
Faktom zostáva, že mechanizáciu a komputerizáciu nemožno zastaviť. Dnes sa bez počítača prakticky nezaobídete. Preto je logické, že sa okolo nich točia aj start-upy a progresívni podnikatelia. Budú práve ony mali predstavovať pôdu na rozvíjanie nových typov profesií a nového uplatnenia pracovných síl?
