8 dôvodov, prečo multitasking nefunguje

Koľko e-mailov denne prečítate? Aj vy máte nutkanie čítať si správy či nové posty na Facebooku, len čo vám pípne telefón, a to bez ohľadu na to, čo práve robíte? Telefonujete a súčasne sa venujete inej činnosti? Potom by ste mali vedieť, že multitasking, ktorý donedávna velebila celá manažérska obec, má predsa len vážne trhliny.

Medzi psychológmi a odborníkmi na time management sa objavili názory, že multitasking je vlastne nesprávnym pomenovaním stavu, keď sa snažíme kľučkovať medzi viacerými úlohami v domnení, že takto budeme produktívnejší. V skutočnosti však ide skôr o takzvaný task-switching, čo vo voľnom preklade znamená prepínanie medzi úlohami. Náš mozog však nie je stvorený na to, aby zvládal viacero činností v tom istom čase. Čo teda multitasking reálne spôsobuje?

Multitasking je mýtus
Myslíte si, že hravo zvládate vyriešiť viacero úloh naraz? Možno si to naozaj iba myslíte…

Fungujeme pomalšie

Napriek viere mnohých, že vďaka multitaskingu ušetria čas, je opak pravdou. V skutočnosti vám zaberie oveľa viac času, ak budete prepínať medzi jednotlivými činnosťami namiesto toho, aby ste sa postupne sústredili na každú zvlášť. Mozog je totiž zaťažený neustálym vyhodnocovaním toho, ktorá úloha má väčšiu prioritu a keďže počet úloh sa zvyšuje, zdá sa byť najlepším riešením urobiť „z každého rožku trošku“.

Nevidíme hlavné ciele

Pretlak úloh, ktoré kladieme na svoje plecia, spôsobuje, že iba reagujeme na problémy namiesto toho, aby sme sa prepracovali hlbšie k podstate vecí a vyriešili ich. Často sa, naopak, stáva, že najťažšie úlohy, z ktorých máme strach kvôli dĺžke ich trvania alebo obtiažnosti, odkladáme zbytočne na neskôr.

Robíme chyby

Viete o tom, že skákaním z jednej úlohy na druhú môžete svoju produktivitu znížiť až o 40 percent? Navyše, preťaženie mozgu spôsobuje, že sa poriadne nesústredíte ani na jednu činnosť, v dôsledku čoho robíte chyby, predovšetkým pri aktivitách, ktoré vyžadujú kritické myslenie, takže sa k tým istým úlohám musíte vracať znova.

Žijeme v strese

Keď sa vaša pozornosť nechá ľahko zlákať na viaceré fronty, ocitáte sa v neustálom „stave pohotovosti“. Nedokončené úlohy tlačíte pred sebou bez toho, aby ste ich ukončili, takže na konci dňa vám v konečnom dôsledku chýba pocit z dobrej vykonanej práce. A to napriek tomu, že ste boli maximálne zaneprázdnení a riešili desiatky záležitostí.

Unikajú nám detaily

Ľudia, ktorí majú sklony k multitaskingu, často vôbec nezaregistrujú očividné veci –  svet navôkol totiž vnímajú selektívne. Jeden experiment na washingtonskej univerzite napríklad ukázal, že až 75 percent študentov, ktorí telefonujúc prechádzali areálom školy, absolútne nezaregistrovali, že okolo nich bicykluje klaun na jednokolke. Svoje okolie vnímali iba technicky, no ich mozog reálne nedokázal spracovať podnety pre krátkodobú pamäť.

Nevieme sa rozhodovať

Preťaženie kognitívnych funkcií mozgu spôsobuje, že jeho výkonnosť klesá. Množstvo vecí, ktoré si musí zapamätať, totiž často uviazne v pomyselnom lieviku, takže vedomie o dôležitých informáciách sa zablokuje a človeku to obmedzí schopnosť robiť správne rozhodnutia.

Máme sklony prejedať sa

Neveríte? Aj keď to môže znieť podivne, viaceré štúdie naozaj potvrdili, že by ste sa popri jedení mali vyvarovať takým činnostiam, ako sú pozeranie televízie či kontrola e-mailov. Váš mozog je totiž príliš zaneprázdnený na to, aby sa dokázal plne koncentrovať na proces jedenia, a teda vám nemôže vyslať signál, že žalúdok je už sýty.

Nemyslíme kreatívne

Multitasking vyžaduje množstvo takvzanej „pracovnej pamäte“ alebo, jednoducho povedané, veľa úložnej kapacity. Keď si svoj „hardisk“ zaplníte, mozgu nezostane priestor na spracovávanie informácií a generovanie nápadov. Ľudia, ktorí sa považujú za expertov v multitaskingu, majú v skutočnosti veľké problémy s predstavivosťou a kreativným myslením.

Čo teda pomáha?

  • Sústreďte sa len na jednu činnosť až dovtedy, kým ju nedokončíte. Skúste začať po jednotlivých hodinách.
  • Uplatnite pravidlo 80/20 –80 percent energie vložte do 20 percent najdôležitejších úloh.
  • Úlohy, ktoré vyhodnotíte ako kľúčové a najzávažnejšie, riešte vždy ako prvé.
  • Jednotlivé druhy činností riešte nárazovo, resp. v blokoch, napríklad platenie účtov, čítanie e-mailov či odpovedanie na správy.
  • Ak sa venujete úlohe, na ktorú potrebujete viac času, vypnite si telefón aj e-mailovú schránku. Vytvorte si priestor iba pre seba.
  • Vyhraďte si čas na spánok a ničnerobenie, aby ste si „vyčistili“ pamäť a urovnali myšlienky. Len tak dokážete vidieť celý les, nielen stromy.
  • Komentáre
  • Podobné články
0
Lifestyle Novinky

Slovensko straší téma zálohovania PET obalov. Ako to vlastne je?

0
Technológie

Prečo sociálne siete zbierajú citlivé informácie a načo ich potrebujú

0
Novinky Rady a tipy

Čo robiť, aby ste sa vyhli reklamáciám?

Navigácia

Magazíny